Môj román 7.časť
7.
Do konca mesiaca sú to takmer štyri týždne. Niečo som si vyhľadala a zistila, že James bude najbližšie v New Yorku krstiť knihu nejakého známeho spisovateľa. Myslím si, že mám minimálnu šancu zastihnúť ho, alebo sa k nemu čo i len priblížiť, no aspoň zažijem nejaké vzrušenie v tomto stereotype. A síce...
V posledných dňoch som teda zažila vzrušenia až-až. Bohužiaľ, nie v tom pravom zmysle slova. Veľmi veľa ľudí prejavilo záujem o môj byt- teda jednu izbu v mojom byte. Nechápem ako to je možné, veď je v tej najotrasnejšej časti Brooklynu, kde skapala celá svorka psov a čakám, kedy sa celá bytovka zrúti. No nesťažujem sa, najradšej by som zobrala aj 5 podnájomníkov, len nech všetci pekne platia. Hm, asi by to mali dosť nepohodlné. Ale, to už nie je môj problém, uškrnula som sa pre seba.
Každý deň prijmem 2 záujemcov, ktorí sa i bohato postarali o môj večerný program. Ponúkam zoznam tých najzaujímavejších a môžem povedať, že som mala šťastie fakt na tie najväčšie výkvety New Yorku. Alice mi pomáhala s výberom a jej počet pacientov sa rapídne zvýšil.
1. záujemca- Pripravila som nejaké to občerstvenie( OK, otvorila som jedny chrumky), uvarila kávu( ale tú naozaj) a čakala. Zazvonil zvonček, otvorila som dvere a premeriavala som si ho. Prvý dojem – och! Ale nie óóch, aký je úžasný, ale och, to čo je? Pán v stredných rokoch, kockované! nohavice, traky, baretka! okuliare a v rukách ružu!!! Pozvala som ho dnu, nechcela som byť krutá a odmietnuť ho hneď vo dverách. Môj inzerát nakoniec znel: Hľadám spolubývajúcu/ spolubývajúceho... Alice ma presvedčila, aby som dala šancu aj mužom. Nikdy nevieš, na akého sexymana môžeš naraziť... No tento tu( volal sa Harold Twinkey, čo už samo o sebe dosť hovorí) mal od sexymana dosť ďaleko. Popýtal sa na základné veci, na konci som mu povedala najznámejšiu odmietaciu vetu :“ Ešte sa vám ozvem.“ a bol preč. Vyčiarknutý.
2. záujemca- žena si okolo 25-30, takže v mojom veku. Vyzerala príjemne a sympaticky, no po celom byte mi kontrolovala radiátory, okná či neprefukujú, každú zástrčku a keď sa chystala otvoriť a zatvoriť každé dvere, bez milosti som ju poslala preč.
3.záujemnca- mladá osemnásťročná študentka, zlatá, ale neskutočne vymletá. Občerstvenie odmietla, vraj dnes už jedla, hľadala vlastnú kúpeľňu a pýtala sa, či mi nevadí, ak ju budú často navštevovať jej „kamaráti“. Ďalšiu Alice nepotrebujem, a tak som ju odmietla.
4.záujemca- 23-ročný muž, hrozne smrdel, vyznávač tvrdej metalovej hudby, chcel prebúrať priečku medzi kuchyňou a voľnou izbou. Poslednou kvapkou bolo, že robí nejaký divný bojový šport a veľmi sa mu páčila myšlienka usporadúvať zápasy v mojom byte. Neskutočný magor.
5. záujemca- Nazvala som ju Lesná žena. Hipisáčka, s obrovskou zbierkou bonsajov, chcela vymaľovať celú izbu kvetinovými vzormi, a že či mi nebude prekážať, ak vyhodí môj televízor a všetku ostatnú elektroniku, lebo nemôže žiť s niekým, kto používa tieto nezmyselné zbytočné veci, ktoré ničia ľudí a prírodu. Najlepšie bolo, keď jej chvíľu na to zazvonil mobil! Doteraz z nej nemôžem :)
6. záujemca- emáčka, s divným pohľadom, ofina cez polku tváre a smrteľný hlas. Najprv som 10 minú počúvala, ako ju a jej emáckych kamošov zatracuje celý svet, aký je svet zlý, ako ju nikto nechápe a ako je celý život smutná. Zvykne organizovať „rezacie párty“, keď som sa opýtala čo to znamená, povedala, že sa navzájom všetci režú žiletkami, a že nech sa nebojím, všetku tú krv poutiera! Jasný Alicin pacient!
7.záujemca- jasný blázon, celá čas hovoril o tajnom sprisahaní, o výrobe super ničivých robotov, ako raz z neho bude pán sveta a ku koncu sa ma spýtal aký je môj názor na fosforeskujúce mydlo.
8.záujemca- uzavretý asi tridsať ročný muž, Alice mi zakázala pustiť ho do bytu, lebo vyzeral, že každú chvíľu vytiahne zbraň a postrieľa nás.
A teraz čakám na ďalšieho. Čo to bude tento krát? Klaun? Žena, čo si myslí, že je Pocahontas? Santa Claus?
Nechám sa prekvapiť. Chrumky nachystané, káva uvarená, ja nervózna. Dnes tu nie je Alice, takže som na výber sama. Prosím, pekne prosím, už niekoho normálneho! Naozaj si začínam myslieť, že mi ten inzerát zle vydali a dopísali tam: vezmeme vás len ak potrebujete pomoc psychiatra! Skontrolovala som svoj vzhľad v zrkadle, ako vždy našpúlila pery- môj zlozvyk z tínedžerských čias a pozrela na hodinky. 18:18. Niekto na mňa myslí. Kto to len bude?
18:30. Crrn. Niekto je presný. Pri troche šťastia bude aj normálny. Otvorila som dvere a...
„Dobrý deň, vy ste Ema Johnsonová? Prišiel som na váš inzerát v ktorom hľadáte podnájomníka. Som tu správne?“
Ajajaaj. Tak toto som nečakala. Exotický krásavec na mojom prahu a hovorí na mňa sexi španielskym prízvukom. Nikdy som nebola na tých cukrových krásavcov z telenoviel no toto tu bolo niečo nadpozemské.