Môj román 10.časť:)
10.
Už som si istá, že žijem v sne. Alebo lepšie povedané, v spleti amerických filmov. V noci v kvalitnom erotickom filme, ráno v sladkom filme od Rosamundy a cez deň v komediálnom seriáli. Život s Cruzom je neskutočný. Všetko sa dá zhrnúť jedným filmovým žánrom- telenovela. Časté prekvapivé scény a pritom je to stále o tom istom. A keď si pozriete jednu časť, hneď chcete ďalšiu a ďalšiu. Vzniká závislosť. To je výstižne opísaný môj pohľad na vec. Stačilo mi prežiť s ním jednu vášnivú noc a vedela som, že neostane len pri jednej.
Ako som už spomínala, je božský. Môj osobný superman.
Milovanie s ním sa nedá prirovnať ku žiadnemu môjmu bývalému. Raz je nežný a potom zase drsný. Bozkával mi krk a potom celé telo...
Naša domácnosť je teraz omnoho živšia, ako bola predtým. Už nie je neustále zavretý v izbe, ale dvere má otvorené. Neustále sa rozprávame a dostávam súkromné hodiny španielčiny. Veľmi mi to nejde, aj keď je Cruz vynikajúci učiteľ. Ak by boli v škole takýto profesori, tak by som najradšej opakovala každý ročník, aby som s nimi mohla ostať čo najdlhšie. Síce by som bola asi trochu vymletá. Nehovorím, že teraz nie som. Prešiel mesiac odvtedy, čo som s Cruzom. Oficiálne. A celú tú dobu sa asi správam trochu nepríčetne. Jemu to vôbec zjavne nevadí, no ostatní si o mňa začínajú robiť starosti. Menovite Alice, Sara, Alan. U Alice svojím neprítomným úsmevom už trikrát zdvihla tlak. Vraj sa už mám spamätať, nie je normálne aby sa žena v mojom veku tak neskutočne pubertálne zamilovala do akéhosi amíga. Je to len obyčajný chlap, pripomína mi v jednom kuse. Lenže, nevie o čom hovorí. Za to že ona vždy nájde len takého, ktorý sa s ňou chce vyspať, neznamená, že všetci sú takí.
„Ale ja také typy poznám, vidieť mu to na očiach!“ zahlásila raz v kaviarni.
Skoro mi z rúk vypadla šálka cappuccina.
„A kam sa podelo to: Je sympatický a slušný?“ nahnevane som sa jej spýtala.
„Len som ti povedala to, čo si chcela počuť,“ ospravedlňujúco povedala Alice.
„Takže si to nemyslela vážne?!“
„Nie.“
„Tak to ti ďakujem veľmi pekne. Neviem ako môžeš človeka odsúdiť tak rýchlo. Myslela som si, že ty taká nie si.“
„Teraz ma dobre počúvaj. Ja som si tiež myslela, že ťa poznám. No ako vidím, mýlila som sa. Predtým si bola sebaistá a emancipovaná žena. Ale teraz si len pobláznená a zaslepená . Daj mi vedieť, keď tu bude tá stará Ema,“ povedala, zdvihla sa a odišla z kaviarne.
Ohromene som sedela a spracovávala, čo mi práve povedala. Pche, čo si o sebe myslí? Hovorí z nej čistá závisť. Hovorí si kamarátka, a nedopraje mi, keď so konečne nájdem niekoho s kým mi je dobre.
Že chce starú Emu? To hovorí za všetko. Stará Ema za veľa nestála. Cruz mi konečne dal pocítiť, že som výnimočná. Vďaka nemu som konečne zabudla na toho parchanta Henryho. Preboha, veď som bola vyše pol roka sama. A dúfam, že tento vzťah tak skoro neskončí. Nedovolím to!
Ďalší človek, ktorý má nejaký problém, je Sara. S ňou som to vyriešila veľmi rýchlo. Už niekoľko mesiacov chodí s chlapom, ktorého meno nám ani povedať nemôže. Povedala som jej, že kým mi to neprezradí, nie som ochotná počúvať nijaké prednášky ohľadne Cruza.
No najťažším orieškom je Alan. Niečo s ním nie je v poriadku. Môj usmievavý, večne zábavný najlepší kamarát sa zmenil na nepoznanie. Akoby sa uzavrel do seba. Neviem či to priamo súvisí s tým, že chodím s Cruzom, no mám zlý pocit, že to bude práve pre to. Tvári sa síce, že sa nič nedeje, no ja to viem vycítiť. Ach, ja som si myslela, že ho to už prešlo. Že pochopil, že nikdy nebudeme viac ako kamaráti. Nikdy. No zdá sa, že on to vidí inak. Alebo to aspoň videl. Dúfam, že sa jeho správanie čo najskôr vráti do normálu, lebo ma práca pomaly začína nudiť. Chcem späť svojho vysmiateho kolegu. Chcem niekoho, kto ma bude neustále podpichovať a naťahovať. A hlavne chcem, aby bol aj on konečne šťastný. Nech sa zamiluje do správneho človeka. Ešte som nevedela, čo v ten deň uvidím...
Kráčala som bežnou cestou do svojej kancelárie. Prišla som o čosi neskôr, Cruz ma nechcel pustiť z bytu bez raňajok. Každé ráno mi ich prinesie do postele. Na takéto desne romantické gestá síce nie som, no som ochotná si zvyknúť. Na spoločnú sprchu som si napríklad zvykla veľmi rýchlo...
Prechádzala som okolo bufetu, keď som si spomenula, že musím skočiť do kopírovacej miestnosti pre nejaké tlačivá. Už sa v nich prestávam vyznať. Otvorila som dvere. Išlo to ťažko, zrejme je pokazená struna. No ani čas navyše, ktorý mohli využiť dvaja ľudia v rohu miestnosti nalepení na seba im nepomohol. Ostala som stáť ako obarená. Ani som nevedela rozoznať koho ruky komu patria. No tváre mi boli jasné. Alan a Melanie. Čakala by som hocičo a hocikoho, no ich dvoch ani v najbláznivejších snoch.
Konečne zistili, že nie sú sami. Hodili na mňa vyjavené pohľady. Melanie spustila zával smiechu a Alan začal rozpačito vysvetľovať.
„A-ahoj Ema. Vieš...vieš my...nevieš?“
Teraz som sa rozosmiala aj ja. Vyzeral ako vyoraná myš a bol celý červený. Strašne zlatý.
„Pokoj, nič sa nedeje. Ja o vás nikomu nepoviem. Tak ale mne ste to mohli povedať!“ naoko som sa urazila.
Alan ešte stále nebol schopný slova tak ho zachránila Melanie.
„Prepáč Em. Určite by som ti to povedala len...zvrtlo sa to dosť rýchlo.“
Alan musel bežať kvôli nejakým nevydareným fotkám za Frendsonom a ja som si sadla do bufetu s Melanie. Všetko mi vyrozprávala. Včera ju po práci Alan pozval na večeru. Bola neskutočne šťastná. Aj sa mi zdalo, že sa Alan Melanie páči.
„A ja som bola celý čas v tom, že on má oči len pre teba!“ užasnuto skončila svoj monológ Melanie. Veď aj ja som si to myslela, ozval sa vo mne tichý hlások. Ale takto to je omnoho lepšie. Ale nie som k sebe dokonale úprimná...
Fajn, tak trošku klamem samú seba. Celý čas som si myslela, že je do mňa Alan zamilovaný. Bol to celkom príjemný pocit, aj keď som už bola zadaná. Nechápte ma zle, nikdy som s ním nechcela mať nič. Len... ani neviem prečo mi na tom teraz záleží. Preboha, veď ja normálne žiarlim! Toto nie je normálne!
Zrazu som sa hnusila sama sebe. Celý čas básnim o tom, ako chcem aby bol Alan šťastný a nikoho si našiel a teraz si niečo začnem namýšľať. Normálne sa hanbím!
Párkrát som sa zhlboka nadýchla aby som si prečistila hlavu. Hneď to bolo lepšie.
„Si v poriadku? Dúfam, že ti to nevadí. Či?“ spýtala sa Melanie. Zrejme som mala neprítomný výraz na tvári.
„Jasné. Naozaj vám to prajem. Alan si drž, je to skvelý človek.“
Som šťastná, že je všetko tak, ako má byť, povedala som si sama pre seba. Potešilo ma, že to už znelo omnoho vierohodnejšie.
Zvyšok dňa v práci bol už bez iných nečakaných prekvapení. Akurát má Frendson novú kravatu. Katastrofálnu, modrú so zeleno hnedými palmami.
Alan sa mi od hanby celý deň vyhýbal. Nakoniec som ho odchytila už pri východe z budovy a povedala mu to isté čo Melanie. Už chýbalo len: A majte veľa detí, povedal na konci môjho preslovu Alan. Zase starý dobrý Alan. Aspoň preňho budem aj ja znova stará dobrá Ema.
Dnes som sa mala ako obvykle stretnúť s Alice, no zrušila to. Slečna urazená. No ja ju nepotrebujem. Aspoň môžem viac času stráviť s mojím Cruzíkom. Ja viem, znie to strašne... Ale keď on je taký môj...ostanem pri mene Cruz.
Išla som taxíkom a ako obvykle viedla rozhovor so šoférom. Dnes bola témou nová príchuť mojich obľúbených žuvačiek.
Doma ma čakala úžasná večera. Cruz je neskutočne dobrý kuchár. Vlastne asi nie je žiadna vec, v ktorej nie je dobrý, no vo varení ma to naozaj dostalo. Až som sa začala hanbiť, že dokážem spraviť akurát tak kokosové gulky( vybratý čokoládový stred zo sušienky vytvarovaný do guličky a namočený v kokose) a surové zemiaky. Aspoň kvôli nemu obmedzím návštevy mekáču.
Na dnes spravil lososa s mňamóznou omáčkou. Privítal ma dlhým a vášnivým bozkom a odviedol do kuchyne. Hudba, sviečky, vynikajúce jedlo a predo mnou Cruz. Krásny večer. Normálne sa až pýtalo, aby sa niečo pokazilo.
Ozval sa zvonček pri dverách. So zlou predtuchou som šla otvoriť. No nečakala som niečo až také zlé. Stačila by mi nepríjemná suseda. Exekútor. Vykrádač bytov. HOCIKTO, okrem osoby, čo tam stála.
„Ahoj Ema, povedal Henry s úsmevom na tvári.
Komentáre
Prehľad komentárov
ach ďakujem:):):) teraz sa rozplývam nad ním...len a len moj ach :-*:-*:-* krásna kapitola:):):)
Cruzinko:)
(Ninuš:), 3. 4. 2010 21:35)henry musel príst:)..bude to zajímave:)este sice neviem ako presne tam bude vystupovat no nieco vymyslim :))...a ty vies ze Cruz je predsa len a len tvoj :))
moj ty kokos !
(Deni, 3. 4. 2010 21:30)OH MY FUCKING HELL!!! precotam prisiel henry?????? oh my fucking hell ja chcem takeho trtkajuceho cruzika :D ako zavidiiim teraz emeeeeeee ty moj kokos ja toto uplne zerem :D uz sa neviem dockayt pokracovania,co chce ten henry??????
cruuuuz :-*
(rozplývajúca sa Deni:):), 3. 4. 2010 21:51)