Just another story...18
18.
Phil:
Som zvedavý kedy sa už konečne preberie. Asi som to trochu prehnal. Uspať Elisse bola hračka.
Odviezol som ju do opustenej budovy na konci mesta, ktorá jej pred rokom poskytla také dobré útočisko. Tam, kde sa všetko začalo...sa všetko aj skončí. Dúfam. Pri Elisse nie som si už ničím istý. Ale jej čisté srdce ma zatiaľ nikdy nesklamalo...
Som hrozný a viem to. Klamár, sebec a vydierač. Naozaj to viem a nežije sa mi s tým ľahko. No už o chvíľu sa všetko zmení.
Toľko vecí, čo jej musím povedať. Doplniť polopravdy, opraviť lži a prezradiť zamlčané. Budem mať čo robiť, hlavne donútiť ju, aby si ma v pokoji vypočula. Bez násilia.
Keď mám svoj vlastný život, zdá sa mi byť svet omnoho zložitejší, ako bol z Elissinho pohľadu. Je ťažké zvyknúť si. Ale ten pocit keď som zistil, že mám vlastné telo bol neskutočný. Hneď som videl nespočetne veľa možností. Prebudil som sa vo Forsythskom lese pri Elisse. Ona ešte hlboko spala, podišiel som k nej a pokúšal sa ju zobudiť. Nešlo to. Nakoniec mi to zachránilo život. Keby som ju vtedy zobudil...keby našla skutočný list...
Mal som naozaj obrovské šťastie. Veď ten list mi zachránil život. Keby som si ho neprečítal a dovolil, aby si ho prečítala Elisse, už by som tu nebol. Ešte stále ho mám u seba, pokrčený vo vrecku na kabáte. Pokiaľ mi Elisse nebude veriť, dám jej ho prečítať.
Neskutočne sa zmenila. Stačil jej náznak, že by sa všetko mohlo vrátiť do starých koľají a hneď zabudla na všetko ostatné. Pochybujem, že keby o všetkom vedela, správala by sa inak. Musel som aspoň skúsiť zabrániť jej v tom. Musel.
Elisse sa pomrvila. Podišiel som k nej, trochu som ňou potriasol, aby som jej pomohol prebrať. Konečne otvorila oči, chvíľu na mňa prekvapene hľadela, no potom si uvedomila čo sa stalo. Rýchlo vyskočila zo zeme a odstrčila ma od seba.
„Čo si to so mnou spravil?!“
Nasadil som svoj zvyčajný ignorantský výraz, za ktorým sa však teraz skrývala nervozita. Od tohto večera závisí priveľmi veľa.
„Upokoj sa. Len som ťa odviezol od nebezpečenstva.“
Pohŕdavo odfrkla. „Od nebezpečenstva? Mám taký pocit, že jediným nebezpečenstvom pre mňa si ty!“
„Mýliš sa. Tvoje nebezpečenstvo sa volá jednoducho: minulosť.“
„O čom to hovoríš? Čo sa už len môže stať? Áno, priznávam, porušila som sľub, a čo teraz? Je to všetko moja vec, môj život, moje rozhodnutie. Moje! Vysvetlíš mi, prečo sa do toho staráš?!“ vybuchla hnevom. Vždy bola dobrá v slovných výstupoch. No ja som lepší.
„Nemysli si, že mňa to baví. V skutočnosti ma to dosť otravuje. Ale čo už, som perfekcionista. Vždy si radšej preverím, či sa niekde nenachádzajú skryté dvierka. Stačí malá nepatrná chybička a môj plán sa zrúti. Ako vidím, moja opatrnosť sa vyplatila. Naša Elisse sa vrátila domov. No Phil odmieta.“
Zase ten zmätený výraz. Vôbec jej nesvedčí, no na jej tvári sa vyskytuje priveľmi často. Viem, môžem za to ja.
„Toto je choré! Si mnou posadnutý alebo o čo ti ide?!“ vyprskla na mňa.
„Nie, nie, nie... Ja som posadnutý sebou. Svojou mocou,“ dodal som samoľúbo. Môžem si to dovoliť. „Avšak ako hovorím...ty máš moc nado mnou.“
Uvedomil som si, že v tomto prípade som povedal naozaj trefný dvojzmysel. Má moc nad mojou fyzickou schránkou...a bohužiaľ aj nad tou duševnou. Neveril som, že sa to stane, no stalo sa. Veď o chvíľu jej to už vysvetlím...
Elisse podišla k ošúchanej stene, zviezla sa popri nej a sadla si do tureckého sedu. Na tvári mala tento krát kamenný výraz.
Kdesi obďaleč v lese som začul hluk. Asi to bolo iba nejaké zviera - vlk alebo zatúlaný pes, no musím byť neustále v strehu.
Podišiel som bližšie k nej, oprel sa o stenu a čakal, ako bude reagovať. Napomohol som jej viac ako dosť. No ona si pred sebou prekrížila ruky a chladne na mňa hľadela.
„Trucovitá, ako vždy,“ podotkol som.
„Cinický, ako vždy,“ nedala sa. Musel som sa zasmiať. Keď je situácia vyhrotená, smiech ju vždy posunie...k horšiemu.
„Čo je tu k smiechu? Niežeby si konečne zo seba dostal normálne vysvetlenie, ale ty sa smeješ?! Prečo ma nenecháš žiť si svoj vlastný život? Pýtam sa to hádam už stý krát a neprestanem, kým nedostanem odpoveď!“ rozkričala sa Elisse. Znelo to naozaj hrozivo. Tak, asi som to už naťahoval pridlho. Zábava sa končí, nastupuje hlavná časť večera. Priznanie.
Elisse:
Teraz mi naozaj chýbajú silné upírie zuby, najradšej by som Phila roztrhala na malé kúsky. Tak on sa smeje! Pol roka ma prenasleduje, neustále mi klame, a keď konečne stretnem Toma, on ma vezme na miesto, kde som pred rokom strávila najhorší mesiac v mojom živote. V mojom minulom živote. A do toho nového mi pomohol dostať sa on! Celý život mi pomáhal, stál pri mne a síce keď sa zosobnil bol na nevydržanie, aj tak som bola vždy presvedčená, že to myslí dobre. Samozrejme, to bolo všetko predtým, ako sa stal človekom. Teda, tak mi aspoň tvrdil. Ako je možné, že je taký mocný?
Nechal ma všetko trochu predýchať. Prechádzal sa po miestnosti sem a tam, akoby nad niečím silno premýšľal, viedol vnútorný boj sám so sebou. Dúfam, že premýšľa nad tým, ako mi všetko vysvetlí, inak za seba naozaj neručím. Radím mu to. Síce by som mu dokázala nanajvýš skriviť vlas na hlave.
Phil bol ešte stále ticho. Zrejme sme si vymenili roly, teraz začal trucovať on.
Ticho však u mňa potlačilo hnev a zlosť a začali sa vynárať iné pocity. Strach a obavy. Čo sa so mnou stane? Ako je na tom Troy? Preboha, čo ak sa mu niečo stalo? A ako vôbec zistím, či je v poriadku? Na ničom sme sa nedohodli, neviem, či sa ešte stretneme. Určite je v poriadku, je to upír, nahovárala som si.
A čo Tom? A celá moja šanca na návrat ku šťastiu? Everything is fucked up. Po tretíkrát. A kto za to môže? Muž, ktorý sa konečne prestal prechádzať po miestnosti. Phil Wright mi pozrel do očí. Čakala som, čo povie. Nežmurkla som, ani som neuhla pohľadom. A potom to povedal.
„Zabíjaš ma.“
Dve jednoduché slová vyslovené jeho sebaistým hlasom mi na chvíľu zobrali dych. Na trochu dlhšie ako chvíľu. Phil zo mňa nespustil pohľad, čakal na moju reakciu. Len žartoval, určite len žartoval, vravela som si sama pre seba. Tento krát by sa patrilo, aby som smiechom vybuchla ja. Áno, mám chuť ho zniesť z tohto sveta, ale čakala som niečo úplne iné.
„Čože?“ dostala som zo seba nakoniec.
„Chcela si počuť, prečo ti nedám pokoj. Tu to máš.“
„Ale ako to myslíš? Ja chcem počuť normálny dôvod a nie to, čo je samozrejmé. Mám sto chutí niečo ti spraviť.“ vysvetľovala som mu. Bolo to absurdné.
„Nerozumieš mi. Teraz hovorím úplne vážne. Plánoval som to inak, ale...“ siahol do vnútorného vrecka kabátu a vybral akýsi list. „...ale vidím, že takto to urýchlim. Keď si ho prečítaš, pochopíš.“ S opäť nahodeným úsmevom mi podával pokrčený list. Vzala som si ho, neisto sa naň pozrela, no zvedavosť ma prinútila ho rýchlo otvoriť.
Elisse Moranová,
vitaj v novom živote. Nazvi ma ako chceš: správca dvier do minulosti, ten ktorý ti má všetko vysvetliť, dokonca mi môžeš dať aj meno...Phil Wright, napríklad...no nezáleží na tom. Určite si veľmi zmätená a nevieš, čo máš robiť. Mojou povinnosťou, je dať ti zopár dôležitých informácii.
Nachádzaš sa vo Forsythskom lese pri výjazde z mesta Dawsonsville a blízko sa nachádza mesto Alanta. Tvoje auto je zaparkované na odpočívadle, kúsok od miesta, kde si teraz. Nasadni doň a odvez sa rovno do svojho bytu. Všetky informácie máš v priložených papieroch, čo sa týka mena, bydliska, životopisu, peňazí a dokladov. Nič by ti nemalo chýbať.
Začínaš nový život, čo znamená žiadne vracanie naspäť do minulosti. Tá je už za tebou a nedá sa vrátiť späť. Samozrejme, je tu istá šanca, že všetko nevyšlo tak, ako malo. To by znamenalo, že keby sa pokúsiš vyhľadať svojich príbuzných, spoznali by ťa a v okamihu, kedy by si aspoň jeden z nich uvedomil pravdu, mala by si cestu do minulosti otvorenú. Myslím tým, že by sa ti podarilo viesť starý život, s istými nevyhnutnými zmenami, no myslím si, že zanedbateľnými. Zabudni však na nejaké „dvere späť“, nič také neexistuje, takže ti hneď ušetrím prácu s ich hľadaním. Nevidím síce dôvod, prečo by sa niekto chcel vracať do minulosti, no ako hovorím, je mojou povinnosťou oznámiť ti to. Za pokus to stojí a aj keď som si istý, že všetko vyšlo na sto percent, môžeš skúsiť šťastie. Nie je to proti žiadnym pravidlám, nemusíš sa báť.
Avšak predtým, ako sa pustíš na cestu domov, mala by si vedieť, že to nebude celkom bez následkov. A by sa ti naozaj podarilo vrátiť sa späť do starého života, musí sa všetko vrátiť ku starému. Tým sa obraciam na druhú osobu.
Človek (odporúčam nájsť si nejaké meno)
vitaj v novom živote. Áno, viem, určite si prekvapený. Keď Elisse prešla dvermi, bol si stále s ňou a ako jej skrytá súčasť, si tiež dostal druhú šancu. Vlastný život. Po osemnástich rokoch máš konečne svoju vlastnú myseľ a telo. V novom živote už Elisse nemá svoju vieru, aspoň nie takú silnú, ako mala predtým. Zato ty máš mnoho nových schopností. Tento svet v tebe vidí veľký potenciál. Ja som len správca, o ničom nerozhodujem, no sú to vyššie sily, ktoré tak rozhodli. Avšak nezabúdaj, že sa musíš správať ako obyčajný človek. V tvojom prípade je porušenie pravidiel omnoho nebezpečnejšie, ako v Elissinom.
Všetky potrebné informácie, papiere a doklady máš priložené k listu.
Vraciam sa k upozorneniu pre Elisse. Ak sa ti podarí vrátiť sa k starému životu( o čom si dovolím pochybovať), v tom prípade sa musí vrátiť aj druhá osoba. Prešli ste spolu a či chcete, či nie, stále ste prepojení. Takže dobre uváž, ako sa rozhodneš. Tvoja viera sa bude musieť vrátiť...
Veľa šťastia
Koniec listu. Prečítala som si ho ešte raz. Slovo po slove, vetu po vete a snažila som sa donútiť sa upokojiť. Nedalo sa to. Zdvihla som pohľad od listu a pozrela na Phila.
„Čo to má znamenať?“
„Rozumiem, musím k tomu niečo povedať aj ja. Dopredu ťa upozorňujem, že sa ti to nebude páčiť. Takže...Keď som sa prebudil vo Forsythskom lese, vôbec som nerozumel tomu, čo sa stalo. Mal som zmiznúť, rozplynúť sa, nemal som existovať. Bol to šok, keď som si uvedomil, že mám vlastné telo. Žasol som. Úžasný pocit, v hlave sa mi začali vynárať všetky možnosti. Išiel som za tebou a pokúšal sa ťa zobudiť, pochváliť sa, ako skvele som dopadol. Nevedel som ťa prebrať a vtedy...vtedy som zbadal tento list. Nebol v obálke a tak som ho vzal a celý prečítal. Tak ako ty teraz, musel som si ho prečítať viac krát, aby ku mne došli všetky informácie. Hlavne tie znepokojivé. Je možné, že niečo nevyšlo tak, ako malo? Je možnosť, že sa budem musieť vrátiť? Nevieš si predstaviť aký to bol pocit. Poznám ťa lepšie, ako ty sama. Vedel som, že ak si tento list prečítaš, jedinou dôležitou informáciou pre teba bude informácia, že sa v pokoji môžeš vrátiť domov, kde ťa privítajú s otvoreným náručím. Teda stačí, že je aspoň malá šanca, že by to tak mohlo byť.
Musel som konať. Nerád sa tým chválim, no neľutujem, že som to spravil. Zobral som tento skutočný list a odišiel. V Atlante som sa stále spamätával zo šoku a rýchlo som zistil, že tento život nie je obyčajný. Ako sa písalo v liste, mám veľa schopností. Videl som ľudské pocity, bol som neskutočne rýchly a silný. Život, za ktorý by hocikto obetoval ten vlastný. Rozhodol som sa, že si ho za nič na svete nemôžem nechať vziať.
Po pár dňoch, keď som si vyskúšal všetky schopnosti a nové možnosti, som konečne vymyslel plán. Nemohol som ťa len tak nechať v lese, bez toho, aby si vedela kto si a čo máš robiť.
Môj plán bol dokonalý. Zhltla si ho aj s navijakom a ja som z neho vyšiel ako dobrý chlapík. Vrátil som sa do lesa, ty si stále spala, no vedel som, že o chvíľu sa prebudíš. Podstrčil som ti vlastný list. Meno Phil Wright som si privlastnil, zapáčilo sa mi. Musel som tiež pridať zopár šifier, aby som ťa zdržal, kým sa dostanem na Pine street. Nechcel som ti všetko vysvetľovať hneď po prebudení. A myslím, že to bol dobrý nápad. Takto to vyzeralo presvedčivejšie, dramatickejšie a nezaujímalo ťa, odkiaľ mám informácie. Tak, toto je celá pravda,“ dokončil svoj nekonečný monológ.
Spracúvala som všetko, čo povedal. Kúsky skladačky do seba pekne zapadali. Ako som mohla byť taká naivná? Naletieť mu na všetky rečičky, čo mi nahovoril. Mám tajné zdroje. Tak mi odpovedal na otázku, odkiaľ má všetky moje doklady a informácie o mne. Teraz už viem, ako to bolo. A taktiež viem, prečo ma prenasleduje. Naozaj mu ide o život. Ach, vybuchne mi hlava! Je toho priveľa naraz, nezvládam to. Už chcem, aby sa všetky problémy skončili a oni sa vždy vynoria ďalšie! Je toto možné?!
„Takže...bojíš sa, že prídeš o svoj život? Keby si mi vtedy dovolil prečítať si skutočný list, nikdy by som sa nevydala do Silvertonu. Keby som vedela, že ti tým ublížim, nespravila by som to!“
„Elisse, zachovaj si čistý štít a neklam aj ty. Keby si si ten list prečítala, nerozmýšľala by si nad ničím iným len nad tým, ako sa sem čo najrýchlejšie dostať. Rozumiem tomu, na tvojom mieste by som spravil to isté,“ odporoval mi Phil.
Nerada to priznávam, ale tento krát mal naozaj pravdu. Keby som sa dozvedela, že mám nejakú šancu, na ničom inom by mi nezáležalo... ešte stále mi na ničom inom nezáleží. No to Phila v ničom neospravedlňuje. Musela som sa obrániť a najlepšou obranou je útok.
„Takže takto to naozaj je? Alebo mi o pár mesiacov povieš ďalšiu verziu?“
„Hovorím ti pravdu, Elisse. Máš plné právo neveriť mi, no skús sa nad tým zamyslieť.“
„Vlastne s tebou už ani nemám o čom hovoriť. Zobral si skutočný list! Nechal si ma blúdiť po Atlante len preto, aby som sa dozvedela veci, ktoré som mala vedieť hneď po prebudení! Vraj: chcel som zistiť, či si dokážeš sama pomôcť v novom živote. Na to mali byť všetky šifry v tvojom liste. No ako vidím, ty si ma potreboval zdržať, aby si si stihol pripraviť svoj výstup!“
„Ja viem, chcel som, aby si sa na mňa pozerala v lepšom svetle. Prepáč mi to, nemyslel som to zle.“
„Nemyslel si to zle? Áno, máš pravdu. Nemyslel si to zle pre seba. Ty si mi zatajil, že sa môžem vrátiť k svojej rodine! Zatajil si mi, že je možné, aby som sa vrátila k starému životu! Mesiace som sa trápila, snažila som sa zabrániť si v pokusoch vrátiť sa a nakoniec sa dozviem, že som za svojím šťastím pokojne mohla ísť!“
„To len ty si myslíš, že inak by si šťastie nenašla!“ rozohnil sa aj Phil. Po čele mu stekal pot a v očiach mal divý pohľad. Otriasol sa a zahryzol si do jazyka.
„Ako inak? Mne na ničom inom nezáleží, to ti malo byť hneď jasné,“ krútila som neveriacky hlavou. A že ja som naivná? Tým naivnejším sa zdá byť on.
„Mohla si nájsť šťastie so mnou,“ zašepkal ledva počuteľne. Chvíľu som si myslela, že sa mi to len zazdalo, aj tak to znelo priveľmi absurdne, aby to mohol naozaj povedať. Avšak, bola to pravda. Utvrdili ma v tom slová, ktoré následne povedal. Dve slová, ktoré zneli z Philových úst, akoby tam boli umelo vsadené. Čakala som hocičo. Naozaj hocičo. Menej zvláštne by sa mi zdalo, keby začne žonglovať. Naozaj.
„Milujem ťa.“
Jeho hlas bol tento krát úplne sebaistý.
Padla mi sánka. Doslova.
„Čože?“ hlesla som potichu.
„Dobre si počula. Elisse, trošku porozmýšľaj. Bol som s tebou celý tvoj život. Každú jednu chvíľu, či už dobrú, alebo zlú. Viem, že mi to neuveríš, ale naozaj si mi prirástla k srdcu. Jednoducho som dúfal, že to bude prirodzené. Že začneme nový život spolu.“
„Phil...to ja nemôžem...ako si si mohol myslieť, že...“ nevedela som nájsť slová.
„Chápem. Ty ma teraz nenávidíš. Môžem ťa nejako presvedčiť, aby si mi dala šancu?“
„Nie,“ povedala som rozhodne. Preboha, čo si o sebe myslí? Znepríjemňuje mi život a teraz...nestihla som dokončiť myšlienku. Phil sa ku ne nahol a začal ma bozkávať. Hlavu mi držal v mocných rukách, snažila som sa vytrhnúť, no nedalo sa. Nakoniec ma sám pustil. Zhrozene som naňho hľadela. Čo to doňho vošlo?
„Prepáč mi to Elisse ja...“ zvyšok jeho slov zanikol v dupotaní mojich nôh, ako som utekala preč. Mala som tak spraviť hneď ako som sa prebrala. Nestihla som ani vybehnúť z miestnosti, keď sa objavil oproti mne.
„Pusti ma!“ kričala som naňho, snažiac sa ho obísť a pokračovať v behu, no bolo to zbytočné.
„Nemôžem. Robíš obrovskú chybu.“
„Phil, preboha uvedom sa! Čo si čakal? Že sa ti vrhnem okolo krku a na všetko zabudnem? Po tom všetkom, čo si mi spravil?“
Phil sa mi dlho pozeral do očí a potom z ničoho nič ustúpil. Ostala som zarazene stáť. On vyšiel na chodbu, oprel sa o zábradlie a rozsvietil holú žiarovku nad schodiskom.
„Ako som ti hovoril o svojich schopnostiach, spomenul som, že vidím ľudské pocity. Vidím taktiež ich vlastnosti, vidím všetko, čo ukrývaj a s čím práve bojujú. Teba Elisse som mal vždy zidealizovanú. Bola si nevinná, čistá, dobrá, statočná...chcela si len spravodlivosť a dobro. Až teraz vidím, ako si sa zmenila. Klameš samú seba. Záleží ti na mne, či chceš, či nie.“
„Ale ja ťa nemilujem, Phil,“ povedala som rozhodne.
„Áno, vidím. Z mojej strany to bol len chabý pokus, ako si ťa získať. Niežeby som to nemyslel vážne, no vidím, že vo svojom srdci máš miesto iba pre jednu osobu. No musel som to skúsiť. Teraz ale hovorím o niečom inom. Cítiš neskutočné výčitky.“
„Nie, necítim,“ odporovala som. Moje oči neustále skĺzali k voľnému schodisku.
„Naozaj? Tak v tom prípade, máš voľnú cestu. Pokojne choď a skoncuj so mnou. Vráť sa k svojmu starému životu, veď po tom si toľko túžila. Nebudem ti stáť v ceste,“ hlavou pokynul ku schodisku. Ja som spracúvala jeho slová. Naozaj ma púšťa?
Spravila som zopár opatrných krokov ku schodom. Vraj výčitky svedomia? Žiadne také Elisse, žiadne také...opakovala som si v duchu.
Jeden schod, druhý...takto si to chcela, konečne máš voľnú cestu. Tak prečo nebežíš, Elisse? pýtala som sa sama seba. No tak choď, vykašli sa na Phila, jednoducho odíď...Sakra! Nemohla som sa pohnúť, nemohla som ho tam len tak nechať, proste nemohla. Vrátila som sa späť na plošinku schodiska.
„Čo sa deje, prečo si ešte tu?“ doberal si ma Phil, ktorý nasadil svoj zvyčajný ignorantský tón. „Už som začal premýšľať, nad poslednou vecou, ktorú urobím v tomto živote. Chceš mi s tým pomôcť?“
„Nehraj to na mňa. A aby si vedel, nezostala som kvôli výčitkám svedomia.“ Bola to s polovice pravda. Keď som sa po schodoch vracala späť, uvedomila som si ďalšiu dôležitú skutočnosť, ktorou som ani nemala čas zaoberať sa. A pritom to bola tá najdôležitejšia skutočnosť. Tá, kvôli ktorej sa tu všetko odohralo.
„Predtým, ako si zahral celé toto divadlo, si si mal skontrolovať, či naozaj všetko nevyšlo tak, ako malo. Všetky tvoje dnešné výstupy a obavy boli zbytočné. Totižto, veci sú v absolútnom poriadku. Nikto ma nespoznal, nikto si ma nepamätá. Plán vyšiel na sto percent. Môžeš byť spokojný,“ dodala som chladne.
Phil chvíľu mlčal, pohrával sa s nitkou na kabáte. Mlčal naozaj veľmi dlho. Nakoniec zdvihol hlavu a na jeho tvári som zbadala veľa zmien. Úsmev sa vytratil, na čele sa objavili vrásky a v očiach zničený výraz. Akoby práve prekonal hrozný súboj sám so sebou. A nakoniec sa rozhodol.
Nahol sa ponad zábradlie a zadával sa dolu, na miesto, kam som ja z môjho miesta nedovidela. Potom sa obrátil späť na mňa.
„Nie, veci nie sú tak, ako by mali byť.“ povedal neutrálnym hlasom. Opäť sa prehol cez zábradlie. „Vitaj Tom,“ dodal.
Komentáre
Prehľad komentárov
tomuu veer, ze bestseller, je to casovana bomba, ktora caka na zviazanie a vydanie :) vy-nice-ovane vy-great-ovane , vypeckovane !! :P dobre vyuzity cas pri pisany :] I am clapping :D
:))))
(Ninuš:), 23. 6. 2010 20:05)Ďakujeem:)) toto bola fakt makačka donutit sa to napísat, ale som rada, že sa oplatilo:)) veľmi si ma potešila:))
wau!!!
(Deni, 21. 6. 2010 13:40)že čooooooooo????? že ty moj kokos :O:O:O:O:O ako ja len nemo žasnem :O:O:O toto bolo naprosto dokonale, ty sa kazdou kapitolou zas a znovu prekonavas ja som v nemom uzase :O:O:O toto bude taky bestseller ze zbohom sanky ludi.. :O:O dokonale ja neviem co viac dodat:) uplne mi to sprijemnilo tento uprsany chorvatsky den:) ďakujem :-*
sanky dole :]]
(Jani, 28. 6. 2010 22:13)