8.Strach
Rýchlosťou padajúceho meteoritu som sa posadila na posteli. To bolo....strašné. Chcelo sa mi plakať. Všetky tie emócie zo sna, ktorý sa len pred pár sekundami odohrával v mojej hlave, chceli vyjsť na povrch. Plač, zúfalstvo, bezradnosť, strach, no aj láska? Nerozumela som sama sebe.
Bola noc, všade úplná tma. Zrazu sa v mojej izbe objavila modrá žiara, ktorá ju celú zaplnila. Nebála som sa. Keď žiara ustúpila, pred mojimi očami sa zjavila postava. Vedela som kto to je. Bol to Alex. Tešila som sa. Vystrela som k nemu ruky a pokúsila som sa za ním vykročiť, no nedalo sa to. Bola som ako primrznutá o posteľ. Pozornejšie som sa mu zahľadela do očí. Do tých krásnych očí, z ktorých teraz priam sálala nenávisť a zapichávala sa mi hlboko do srdca. Bolelo to, tak strašne to bolelo.
„Zničím ťa," povedal perami stiahnutými do úzkej štrbinky.
„Nie Alex! Prečo?" zúfalo som sa spýtala.
Zasmial sa. Ale tak strašne hystericky, až sa mi chcelo plakať. Vykročil smerom ku mne.
„Nie!" zakričala som, no už bolo neskoro. Jeho ruka sa dotkla môjho krku a stlačila ho z celej sily. Nedokázala som sa brániť. Postupne som cítila ako zo mňa vychádza život...
Teraz som už naozaj plakala. Nemala som si ten sen znovu pripomínať. Nie, to nie je možné. Alex by mi nikdy neublížil. Ale prečo by si to Travis vymýšľal?
„Ty si Té? Ten Té, ktorý mi posielal papieriky?" spýtala som sa ho,potom ako sa mi predstavil.
„Áno,“ povedal tak zvláštne. Celý na mňa pôsobil veľmi zvláštne a žiarilo z neho niečo čierne.
„Prišiel som ti povedať, aby si si dávala na Alexa pozor," povedal po chvíli zabodávajúc do mňa jeho čierne oči.
„Na Alexa? Prečo? "
„Možno mi nebudeš veriť, ale to už nebude môj problém. Prišiel som ťa varovať. Alex ťa chce zničiť. Bojí sa, že by si mohla mať silnejšie schopnosti ako on. Najprv sa ti chce votrieť do priazne svojím neuveriteľným šarmom a potom ťa zničiť."
„Nie to nemôže byť pravda."
„Ja som vedel, že mi neuveríš. Načo ti to vlastne hovorím?“ celý znechutený sa otočil.
„Nie, počkaj!" chytila som ho za rameno, no v tej chvíli ma niečo strašne silno odhodilo.
„Au," vykríkla som, pretože som znovu dopadla na zranené miesto na mojej hlave.
„Prepáč. Prisilno elektrizujem, keď nečakám dotyk," podal mi ruku a zodvihol ma.
„A prečo si ma teraz nezelektrizoval? "
„Pretože som očakával dotyk. A keď ho očakávam, viem to utlmiť."
„Aha, aj ja elektrizujem, ale len keď som nervózna."
„To vieš ľahko ovládať ako aj všetky ostatné naše schopnosti."
„Naše schopnosti? Ty ich všetky poznáš?"
„Nie všetky, pretože ich stále len získavame. Niektoré máme rovnaké, iné odlišné."
„A povieš mi o nich? Všetko?"
„Áno, ale mám jednu podmienku."
„Akú?"
„Musíš sa prestať rozprávať s Alexom. Už s ním nikdy nesmieš prehovoriť. Ver mi, je to pre tvoje dobro."
„Mám sa prestať rozprávať s Alexom?"
„Pochopím ak to nedokážeš," povedal znechutene.
„Nie, ja to dokážem. Chcem vedieť všetko o mojich schopnostiach."
„Tak dobre. Zajtra po škole na starom detskom ihrisku."
„Ja ale neviem kde je."
„Neboj sa, nájdeš ho. Dobrú noc Babs," otočil sa.
„Dobrú Travis," povedala som, no už ho nebolo.
Ten rozhovor bol zvláštny. Naozaj mi chce Alex ublížiť? Veď bol taký zlatý. Ale možno sa mi chce len votrieť do priazne, ako hovoril Travis. Neviem komu mám veriť. Ak sa však chcem dozvedieť niečo o mojich schopnostiach, mala by som veriť Travisovi. Lenže čo urobím, keď pre mňa ráno príde Alex a bude ma chcieť zaviesť do školy? Budem sa mu vyhýbať? Neviem, naozaj neviem.
Cítim sa nejako zvláštne vyčerpaná, akoby zo mňa niekto vysal energiu. O tretej ráno zvyčajne nebývam takáto unavená. Chce sa mi spať...
A naozaj som zaspala. Zobudila som sa o štvrť na osem. Už dlho som sa necítila tak sviežo, až kým mi znova neudrela tá tupá bolesť do hlavy a ja som si zase na všetko nespomenula. Mala som teda poriadnu hrču. Vstala som z postele a zamierila do kúpeľne. Pomocou špongie som sa celá vo vani umyla. Obliekla som si čierne šortky a tričko s čiernym nápisom "Kiss me I am princess :O)".Vlasy som si navrchu zopla bielou sponou a zvyšok som nechala dopadnúť na ramená. Musím urobiť dobrý dojem v prvý deň. Vzala som tašku s vecami a zišla dolu schodmi.
„Dobré ráno," pozdravila som mamu.
„Dobré," usmiala sa na mňa.
„Kde je ocko?" spýtala som sa sadajúc si za stôl. Mamina urobila wafle s čokoládovou polevou. Mňam mňam.
„Už išiel do práce a aj ja už musím ísť. Ocko mi vybavil prácu ekonóma vo firme WAYFE. Takže aj ja mám svoj prvý deň," usmiala sa. Tešila som sa spolu s ňou.
„To je super mami, teším sa," usmiala som sa tiež.
„Tak ahoj slniečko," pobozkala ma na líce a potom odišla.
Keď som doraňajkovala, odložila som tanier do umývačky riadu, obula som si biele tenisky a vyšla z domu. Pokúšala som sa nemyslieť na to, že ma niekto čaká pred domom. Dúfala som, že tam nebude. Že zabudol. No on tam stál. Usmieval sa na mňa. Bol opretý o auto s rukami založenými na prsiach. Prečo je len taký krásny? Keby nebol, bolo by jednoduchšie ignorovať ho. Zladili sme sa. Tiež mal biele tričko, čierne kraťase a biele tenisky. Bol taký neodolateľný až ma to bolelo. Zamkla som dvere a pozerajúc sa do zeme som k nemu podišla.
„Ahoj Babs," veselo ma pozdravil.
„Ahoj..."odzdravila som.
„Je všetko v pohode?"
„Ja...Alex nie, už sa spolu nemôžeme stretávať," vychrlila som zo seba.
„Prečo?" prekvapene sa spýtal.
Naozaj mám zase klamať?
„Rodičia mi to zakázali, povedala som im o hrči na hlave a myslia si, že si pre mňa nebezpečný. Však by si mi nikdy neublížil? "
„Nie, preboha, len to nie. Ani nevieš, ako ma to mrzí," vyzeral naozaj zničene. Preboha akoby mi on mohol ublížiť? Alebo je to len pretvárka?
„Už sa spolu nesmieme rozprávať. Je mi to ľúto," otočila som sa.
"Babs počkaj, to nie..." Viac som už nepočula, pretože som začala utekať. Utekala som najrýchlejšie, ako som vládala. Keď som dorazila pred školu, zamotala som sa do davu ľudí tlačiacich sa dovnútra. Čo mám robiť? Komu mám teraz veriť? V budove som zabočila doprava a pokúšala sa nájsť moju triedu. Prvá A., kde len si? Zrazu ma niekto schmatol za ruku a vtiahol do tmavej miestnosti. Chytil mi ústa a pritlačil ma o stenu.
„O čom si sa rozprávala s tým pokryteckým Alexom?" spýtal sa ma. Jeho hlas bol plný hnevu. Travis? Pochytil ma strach. Čo ak mi o Alexovi klamal a to on ma chce zničiť?