15.Zápas
Babs:
Nebola som schopná odpovede. Potom ako som roztriasla hydrant a popohnala vodu proti Samovi, som úplne zoslabla. Keby Sam chcel, mal vhodnú príležitosť ublížiť mi. Nedokázala som sa ani pohnúť a tak som len nepríčetne hľadela do zeme. Vstal, povedal mi, že si mám na neho dávať pozor a odišiel. Ani som sa za ním nepozrela. Neprítomne som vyšla hore do mojej izby a hodila sa na posteľ.
Prečo? Prečo nemôžem byť len obyčajným dievčaťom? Nikdy som zvlášť netúžila byť výnimočná. A teraz sa premiestňujem pomocou mysle a ovládam vodu. Kto vlastne som? Nejaký hybrid? Už ma unavujú tieto večne nezodpovedané otázky. Chcem počuť odpovede. Potrebujem ich počuť... Nikdy ma ani len nenapadlo, že sa môj život takto od základov zmení. Som v inom meste, mám zvláštne schopnosti, chodím do školy pre géniov a moji priatelia, teda ľudia ktorých myslím, že už môžem nazvať priateľmi sú taktiež výnimoční. Iní na mojom mieste by sa možno tešili, ale ja nie. Ja nie som dosť silná, aby som to zvládla...
Celú noc som vôbec nespala. Prenechala som voľnú cestu mojim myšlienkam. Okolo štvrtej som si sadla do okna a čakala na východ slnka. Naposledy som ho pozorovala ešte v Orlande, v časoch keď som nevedela, že mám zvláštne schopnosti. Sedela som na vnútornej parapete a pozorovala rozžiarujúcu sa oblohu. Postupne menila farby od čiernej cez modrú až po oslňujúcu červenú. Keď ma slnko pohladilo po tvári, zavrela som oči a prijímala energiu, ktorá z neho sálala. Vždy som ho považovala za dokonalé. Niečo neskutočne mocné a zároveň nádherné.
Moje myšlienky sa začali uberať iným smerom. Zvažovala som možnosti, keby sa dal vrátiť čas. Zmenilo by sa niečo? Alebo presnejšie...chcela by som aby sa niečo zmenilo? Aj keď neviem nič o o tom, kto som, spoznala som ľudí, ktorí pre mňa naozaj veľa znamenajú. Sú to priatelia. Pochybujem, že by som vedela vrátiť čas natoľko, aby som predišla týmto schopnostiam. Ale želám si to vôbec? Naozaj ma to všetko tak irituje, že by som to najradšej vymazala? Myslím, že nie. Musím sa len zmieriť s tým, že sa nikdy nedozviem kto som...
Počkala som kým mamina s ocinom odídu do práce a potom som aj ja odišla do školy. Zase som sa nič neučila. Strašne ma štve, že máme samostatné lavice a nemôžem sa spoliehať na spolusediaceho. Znovu som sa nepremiestnila pomocou mysle. Teraz mám pre istotu strach, že sa dostanem do inej dimenzie. Musím sa Travisa spýtať ako je možné, že on sa nebojí aj keď tam skoro prišiel o život.
Nevedela som prečo, ale celú cestu som mala taký zvláštny pocit. Akoby ma niekto sledoval... Keď som vchádzala cez vstupnú bránu zastalo pri mne čierne Alfa Romeo GTV spider, najkrajšie športové auto aké som kedy videla. Zrazu z neho vystúpili Alice a Jenny.
„Čau Babs,“ dvojhlasne ma pozdravili a usmiali sa.
„Ahojte,“ počkala som ich až kým ku mne neprišli. Hneď na to sa k nám pripojil Travis s Davidom a tak sme všetci piati vošli spolu do školy.
Alex:
Sam ma zdržal na rannom tréningu a tak som šiel do školy až na dvanástu. Ako som prechádzal cez chodbu zrazu asi desať metrov odo mňa vyšla z triedy Alice a zamierila ku svojej skrinke. Vôbec si ma nevšimla. Podišiel som bižšie a oprel sa o vedľajšiu skrinku s rukami založenými na hrudníku.
„Čo chceš?“ zamračila sa. Takžema predsalen videla.
„Nemôžem sa na teba pozerať?“
„Nie. Namyslení idioti ako ty to majú zakázané,“ vybrala si zo skrinky knihu.
„Chceš aby som ťa znova umlčal bozkom?“ usmial som sa v duchu a podišiel o krok bližšie.
„Nie,“ povedala rozhodne a začala ustupovať smerom do zadu až narazila na dvere svojej skrinky.
„Určite?“ podišiel som úplne ku nej. Až príliš blízko...
„Určite,“ vydýchla hľadiac mi do očí.
„Prečo ti neverím?“ Na odpoveď som si však už nepočkal. Chytil som ju zo zadu za pás a jemne pritiahol k sebe. Po ničom inom som teraz netúžil viac, ako zmocniť sa jej pier. Pritlačil som ju o skrinku a prisal sa na jej pery. Rukou som jej neposlušne prešiel po stehne a pritiahol si ju tesnejšie k sebe. Neprotestovala avšak cítil som ako vo vnútri sama so sebou bojuje. Opätovala mi bozky a objala ma okolo krku. Stačilo len...
Zrazu však ustrnula, odstrčila mi ruky a vlepila mi facku. Ďalšiu.
„Toto už nikdy viac nerob,“ zamračila sa a rýchlo odišla preč.
Nenasledoval som ju, len som stál v nemom úžase a pozoroval ako sa odo mňa vzďaľuje.
„Bože dievča...ani nevieš, čo so mnou robíš,“ neveriacky som pokrútil hlavou.
Vtom zazvonilo na obednú prestávku a všetci sa vyrútili z tried. Hladný to svet... Pridal som sa k davu a zamieril do jedálne. Pri stole v strede miestnosti sedela Babs s Davidom a strašne sa na niečom smiali. Vzal som si cheeseburger v krabičke a zamieril k nim.
„Nie Dave toto nemyslíš vážne,“ začul som, keď som už stál pri ich stole. Zrazu ich zrak padol na mňa.
„Môžem si k vám prisadnúť?“ spýtal som sa.
„Jasné,“ usmiala sa na mňa Babs.
„Na čom sa tak smejete?“ sadol som si.
„Dave mi práve rozprával ako nabúral do stĺpu, keď včera letel domov,“ znovu vybuchla do smiechu.
„To fakt?“ musel som sa zasmiať aj ja.
„Hej, mám aj hrču,“ odkryl si vlasy z čela.
„Preboha,“ prekvapene sa na ňu pozrela Babs a opatrne po nej prešla.
„Au!“ zaúpel a odtiahol sa.
„Prepáč,“ previnilo sa usmiala.
„Niežeby si mi ju pofúkala, ale ty mi ešte ublížiš,“ so smiechom ju obvinil.
„Vieš, že som nechcela,“ zdvihla sa a jemne ho pobozkala na boľavé miesto.
„Máš odpustené,“ usmial sa.
Tí dvaja na mňa úplne zabudli a tak som sa porozhliadol po jedálni. Zrazu sa otvorili dvere a do miestnosti vošla Alice. Okamžite som pocítil náhle vzrušenie. Bola tak neuveriteľne neodolateľná až som znej nemohol spustiť zrak. Podišla k jedlám a vzala si cheeseburger. Vtom si však všimla vysokého čiernovlasého chalana vedľa seba a doširoka sa usmiala.
„Thomas!“ priam som cítil ako sa potešila. Objala ho okolo krku a on jej objatie opätoval.
V žilách mi stúpol adrenalín. Kto je ten chalan, čo sa jej dotýka?!
Chytil ju za pás a spolu zamierili ku stolu. Posadil si ju na kolená a ona ho objala. V tej chvíli ma skoro porazilo. Nepríčetne som chytil okraj stola a odlomil kus, avšak bolo m to jedno. Pozoroval som dvojicu niekoľko stolov odo mňa a drvil železo v mojej ruke na prach.
„Alex, čo robíš?“ prekvapene sa ma spýtala Babs.
„Nič,“ povedal som chladne a vstal od stola.
„Dave teraz máme zápas?“ spýtal som sa, stále pohľadom na Alice, ktorá sa usmievala na toho idiota.
„Hej hej, mali by sme ísť, vidíme sa na zápase Babs,“ vstal a spolu sme vyšli z jedálne.
Babs:
Spolu s Jenny a Alice sme šli pozerať rugbyový zápas na našej škole. Nikdy som príliš nemala rada túto hru, ale keď tam hral David, Travis a Alex tak som urobila výnimku. Sadli sme si na tribúnu a čakali kým začne zápas. Travis bol v červenom týme a Alex s Davidom v bielom. Myslím, že sa nebudem vedieť pozerať ako sa navzájom tlčú. Ktorý idiot vymyslel túto hru? Nevidím v nej žiadny zmysel. Samé násilie...
Rozhodca zapískal a zápas sa začal. Zhrozene som pozerala ako do seba červené a biele postavičky narážajú a pretekajú sa, ktorá skôr prebehne za bielu čiaru. Po piatich minútach museli hru prerušiť, pretože jeden chalan z Davidovho týmu si zlomil nohu. Keď ho vymenili, zápas pokračoval.
„Hej Bradley prihraj!“ zakričal Travis na chalana s futbalovou loptou, do ktorého však zrazu napálil niekto z bieleho týmu a prudko zrazil na zem. Vyzeral, že sa nemôže pohnúť. Bradley? Prekvapene som vstala.
„Thomas!“ vyskočila zo sedačky Alice. Ona ho pozná?
„Ty ho poznáš?“ prekvapene som sa spýtala.
„Hej to je Thomas Bradley, môj spolužiak. Kto vymyslel túto sprostú hru?!" povedala nahnevane a rozbehla sa smerom k ihrisku.
Thomas Bradley? Nevolal sa náhodou ten vedec, o ktorom som čítala Bradley?
Komentáre
Prehľad komentárov
Deniiiiii,kde to viazne???už sme netrpezliví:):)
súhlas
(Miška, 10. 4. 2010 11:28)Súhlasím s ostatnými,a ešte dopĺňam-Deni,toto mi nerob:D....skoro som od smiechu padla zo stoličky,keď som si predstavila,ako David vrazil do stĺpu:D:D:D:D...perfektné:)
Mc Donald :D
(J4nk0, 9. 4. 2010 19:20)
v skole stale cheeseburgery ?!, a na gulas neprijdu ? :D
Stale sa mi pribeh viac a viac paci, to je jasnee :) krasne opisana uvaha na zaciatku, dych vyrazajuca scenka pri skynkach :D, brutalita v americkom futbale, zakerna pomsta?, odhalenie novej postavy a co viac nas este caka?, necham sa so zadrzanym dychom prekvapit v nasledjucen casti... nadhera co dodat :* :P
jauajs
(Adam, 8. 4. 2010 20:18)Fíha, no to som zvedavý čo bude ďalej.. Ďalšia super kapitola:P
závislačím :D
(Ninuš, 8. 4. 2010 17:42)tak tá uvaha sa teda fakt podarila:) velmi sa mi páčila:)celá kapitola krásne prepracovaná, čítala som s očami nalepenými na monitor :D jaaj Thomas, nový sexy spluziak :D:D aach toto by som dokazala čitat bez prestania cely den...úžas:)
Pjeknééé:)
(SIMI :), 7. 4. 2010 23:04)Deni ako vždy uuplne super :) pekná kapitola :) som zvedavá na dalšiu:) aaa Deni Dakujem :) Dala si to tu ešte dnes :) ako si slubila :*
no čo je?
(Miška, 20. 4. 2010 10:15)