Večnosť nie je až taká zlá 13.
Večnosť nie je až taká zlá
13.
POHĽAD ROSALIE:
Bolesť ma úplne pohltila. Nechápala som,čo sa deje. Nemôžem byť mŕtva. Žeby toto bolo peklo? Ale čo som urobila,že som v pekle? Moje telo sa zmietalo v kŕčoch bolesti a snažilo sa tú bolesť odmietať. A to ma vťahovalo do tmy.
Tma sa nerovná vždy zlu,tak ako svetlo neprináša vždy len dobro.
A toto bol ten prípad. Svetlo prinášalo bolesť,no tma mi ukrajovala minúty agónie. Zase som sa vrátila do svetla(reality). Chcela som zomrieť. Cítila som ako ma niekto drží za ruku. Vykríkla som. Môj anjel sa mi pri každom výkriku ospravedlňoval. Po čase som zistila,že krik nepomáha. Anjel sa mi po celý čas prihováral,no ja som ho nevnímala. Cítila som len bolesť. Necítila som si ani prsty na nohách. Bola som pochovaná v plameňoch. Plamene boli všade,no myseľ som mala nanešťastie jasnú. Oheň a bolesť neustupovali. Jedine sa ešte znásobili. Možno uplynuli sekundy,dni,hodiny či týždne. Neviem,no vedela som,že vydržím už len chvíľu. Zrazu som cítila ako viem pohnúť prstami na nohách. Sluch som mala stále ostrejší. Počula som nejaké autá. Počula som ako sa pri mne rozprávajú.
„Ako dlho ešte?“ pýtal sa môj netrpezlivý anjel a stláčal mi ruku.
„Už nie dlho. Počúvaj jej srdce.“
Započúvala som sa a moje srdce bilo ako o preteky. Bolesť sa sústredila len do srdca. Cítila som sa akosi vyprahnuto,smädno. Zrazu som mala pocit,že mi srdce vyskočí z hrude. Srdce mi poskočilo,pár úderov vynechalo a potom už len potichu udrelo. Nastalo úplné ticho. Už som cítila len pálčivú bolesť v hrdle. Otvorila som oči a s údivom sa pozrela hore.
Všetko bolo také jasné a ostré. Videla som prachové čiastočky,ktoré tancovali vo vzduchu. Videla som každé jedno vlákno žiarovky a jednotlivé vlákna dreveného stropu. Proste som videla všetko. Bola som prekvapená. Nechápala som ako môžem vidieť všetko? Veď to je nemožné. No už to asi možné je. Nadýchla som sa a rozvírila prach. Zadržala som dych a sledovala prach,ako klesá na zem. Nedýchala som už nejakú dobu a vôbec mi nedochádzal kyslík. Čo som zač?! V dome bolo ešte sedem osôb a všetci boli v tejto izbe. Kto to môže byť? Rýchlo som sa posadila. No jasné,tá moja zvedavosť. Sedela som so zatvorenými očami a čakala kým sa dostaví závrat. Žiadny závrat neprišiel otvorila som oči a uvidela Cullenovcov. Zľakla som sa a vyskočila na nohy. Prikrčila som sa v obrannom postoji a z hrdla sa mi vydralo zavrčanie. Carlisle vystúpil dopredu a vystrel ruky na znak,že mi neublíži.
„To je v poriadku Rosalie. My ti neublížime.“povedal.
Z jeho slov sršala úprimnosť. Verila som mu.
„Rosalie,teraz ti vysvetlím,čo sa stalo.“
Pozorne som ho počúvala a nemala som potrebu si sadnúť alebo preniesť váhu na druhú nohu.
„Rosalie my nie sme ľudia.“
To mi doplo.
„Sme upíri.“
„Čože?“ spýtala som sa. Môj hlas. Ja...znelo to akoby som spievala.
„Áno upíri. Sme nesmrteľní...“ Carlisle mi vysvetlil všetko.
„A teraz by sme s ňou mali ísť na lov,nie?“ spýtal sa Jasper.
Carlisle prikývol a ukázal na dvere. Vybehla som von,preskočila rieku a bežala do lesa. Môj anjel za mnou kričal,no ja som sa ani neobzrela a bežala som ďalej. Ak by som sa naňho pozrela nevedela by som utiecť.
Nechcela som byť upírkou. Chcela som byť len sama sebou. Neskôr si založiť rodinu a potom s manželom pozorovať naše rozkošné deti. No toto je už len nesplniteľný sen. Vzlykla som . Zrazu som zacítila nejaký pach. Smrdelo to ako rajčina,no ja som bola vysmädnutá. Vrhla som sa po tom pachu. Bol to grizly. Skočila som po ňom a zubami mu prehryzla kožu na krku. Cítila som ako mi životodarná tekutina steká hrdlom. Vysušeného grizlyho som hodila na zem a ľahla si pod strom. Neviem ako dlho som tam ležala a rozmýšľala ako sa zabijem. Myslela som si,že čas stojí. No čas plynul aj keď sa mi to zdalo nemožné. A vtom som si uvedomila,že čas plynie. Plynie nerovnomerne,podivne skáče alebo sa pokojne naťahuje,ale plynie. Dokonca aj pre mňa. Pre mňa,pre ktorú už čas neznamená vôbec nič. Ležala som tam asi týždeň,keď ma zrazu osvietilo. Skočím z útesu.
Komentáre
Prehľad komentárov
wau teda kix toto je čím ďalej tým lepšie a napínavejšie :) teda žasnem :) už sa moc teším na ďaľšiu :)) :-*
wow
(MI_ROSe_LAVA, 27. 3. 2010 19:36)wow..krááásne...nemám slov..po tej dlhšej prestávke ma nová kapitolka neuveriteľne potešila =)...úúplne perfektné =)..nech už je tam a j Emmett =)...prosíím prosíím prosíím rýchle dalšiu =)
že wau:)
(Deni, 28. 3. 2010 0:03)