Od tej chvíle, čo som sa konečne odhodlala naplniť moje poslanie, uplynulo už pár mesiacov.Každým dňom som bola silnejšia. Garchel spolu s ostatnými anjelmi trvali na tom,aby som sa úplne nevzdala môjho ľudského života.Takže dni som trávila medzi ľuďmi,normálne som chodila do školy,poobede si robila domáce úlohy,chodila von s priateľmi a v noci som bola anjelom. Nič však už nebolo také ako predtým. A nikdy už ani nebude. Celé dni som trpela obavami ,či sú moji zverenci v poriadku,aj keď som vedela,že sú v dobrých rukách. Netrpezlivo som každý deň očakávala noc. Moje poslanie ma určitým spôsobom napĺňalo.
„Hovoril som,že budeš silnejšia ako ja sám.Máš výnimočné schopnosti.Nepoznám anjela,ktorý by dokázal predvídať udalosti pár sekúnd predtým ako sa stanú. Je to neuveriteľne mocná schopnosť v našom poslaní. Žasnem nad tým koľko ľudí dokážeš ochrániť a ako rýchlo letíš. Za osem sekúnd preletíš celú zemeguľu a to sa nepodarilo ešte žiadnemu anjelovi. Si neuveriteľne silná .“povedal mi raz Archanjel.
Potešilo ma to . Najradšej by som už anjelom zostala navždy, no ostatní s tým nesúhlasili . Myslia si, že by to bola príliš veľká obeta,vzdať sa niečoho tak neuveriteľne nádherného ako je ľudský život . Pre mňa by to však bola česť . Byť navždy jednou z bytostí, ktoré tak nadovšetko milujem...
Noc čo noc som zachraňovala mojich zverencov a ich počet postupne vzrastal . Spolu s niekoľkými Garchelovými zverencami som dostala aj chlapca, o ktorom som však ešte nevedela, že navždy zmení moju budúcnosť .
Nočná obloha posiata tisícimi trblietavými hviezdami sa rozprestierala ponad mesto,cez ktoré som letela. Nepočula som ani jeden hlas v mojej hlave, ani jeden z mojich zverencov ma nepotreboval . Nastal čas , kedy si anjeli mohli oddýchnuť . Garchel mi o tom rozprával . Tieto výnimočné situácie sa dejú niekoľkokrát do roka, vtedy keď dobro prerastie zlo . Všetko sa vtedy upokojí ,nastane mier ,do velenia sa dostáva láska ... Presne takáto noc bola . Letela som ponad budovy nebezpečného veľkomesta, v ktorom sa však nič nebezpečné nedialo . Bola som štastná, pretože pre anjela neexistuje krajší pocit ako vedomosť ,že všetci jeho zverenci sú v poriadku.
No tak,prosím príď ! začula som chlapčenský hlas. Takže predsalen niekto potrebuje moju pomoc . Otočila som sa ,prudšie som zamávala krídlami a letela za hlasom môjho zverenca . Ani nie o sekundu som pri ňom bola . Stál za zábradlím na moste s rozpaženými rukami , pripravený skočiť. Rýchlo som k nemu priletela a jemne ho zatlačila cez zábradlie naspäť na chodník .
Pravdepodobne bude trochu prekvapený ako sa tam dostal,pretože dotyk cítiť mohol , no mňa určite nevidí . Myslela som si .Avšak mýlila som sa.
Otvoril oči a vyhŕkol : „Ja som to vedel !“ . S úžasom sa na mňa pozeral . Nie,nemôže ma vidieť . Ubezpečovala som sama seba.
Rozpažila som krídla a chystala sa vzlietnuť keď zrazu zvolal : „Nie! Zostaň prosím !“ .
„Ty ma vidíš ?“ zarazene som sa spýtala .
„Áno,ja som vedel,že existuješ . Si nádherný.“zasnene sa na mňa pozrel .
„Skôr nádherná.“ Opravila som ho s úsmevom .
„To aj anjeli sú delení na dve pohlavia ? Nebodaj tri či štyri ?“ Zvedavosť z neho priam sršala.
Zasmiala som sa . „Nie vieš vačšinou sú anjeli mužského pohlavia , no ja nie som typický anjel .“
Preboha,čo to robím ?! Toto je človek,ktorý ma vôbec nemal vidieť , nieto aby som sa s ním ešte aj rozprávala ! Čo som to urobila ?!
„Zabudni na mňa , nemali sme sa spolu rozprávať .“ povedala som a znovu sa chystala vzlietnuť.
„Nie prosím počkaj !“ prosil .
„Nemôžem ..“
Ale môžeš . No tak . Prehovor s ním . Povedz mu všetko .Bude jedným z nás . Začula som Garchelov hlas v mojej mysli . To myslí vážne ? Tento chlapec bude jedným z nás ?
„Prosím..“ porosil skľúčene .
„Dobre,zostanem tu s tebou“ sklopila som krídla .
Prekvapene sa na mňa pozrel . Mal tie najkrajšie oči aké som kedy videla . Kobaltovo-modré oči plné tajomstiev ako oceán . Bol taký nádherný ,že mi až vyrazil dych .
„Ďakujem ti. “usmial sa.
„Odkedy vídaš anjelov ?“ posadila som sa na zábradlie .
„Ty si prvý ... teda prvá . Ako si to myslela,že nie si typický anjel ?“ podišiel ku mne. Zhlboka som sa nadýchla . V mojom živote som nemala príliš veľa času na chlapcov , takže som ich veľa nepoznala,ale vedela som,že ani jeden z nich ma ešte takto neočaril .
„Pretože predtým som bola človekom. Vlastne ním aj stále som .“
Doslova a do písmena na mňa naozaj vypúlil oči.
„Veď si anjel !“vyhŕkol prekvapene .
Zosadla som zo zábradlia a zavrela oči . Keď som ich opäť otvorila,bola som znovu človekom.Previnilo som sa usmiala .
„Panebože...“povedal s úžasom v hlase a podišiel bližšie . Vystrel ruku k mojej tvári a jemne ma po nej pohladil . Celé moje telo sa pri jeho dotyku zachvelo .
„Si taká nádherná...“ jemne sa mi pozrel do očí .
„Veď už nie som anjel“ prekvapene som sa na seba pozrela .
„Ja hovorím...že si nádherné dievča. Vživote som krajšie nevidel.“pohľad mu padol na moje pery a potom si ma celú obzrel.
Pravdepodobne som sa červenala ako nikdy predtým. Ľutovala som,že mám také mizivé skúsenosti s chlapcami . A pri tomto som ani nevedela racionálne uvažovať , privádzal ma do rozpakov . Ešte mi nikto nepovedal, že som nádherná, keď som bola v ľudskej podobe. Asi by som sa mala poďakovať .
„Ďakujem ..“ zapýrila som sa .
„A aká si krásna keď sa červenáš ..“ povedal zasnene a ja som sa zapýrila ešte viac .
„Ja..ďakujem.“ usmiala som sa a on mi úsmev opätoval. Srdce sa mi rozbúchalo silnejšie .
Pomaličky mi prešiel po líci a zachytil jednu z mojich kučier .
„Ešte aj ako človek si nádherná ako anjel . Ako si sa ním stala ? Nerozumiem tomu .“ povedal hrajúc sa mi s pramienkom vlasov .
„Nebudeme sa prechádzať ? Dnes je noc keď sú všetci moji zverenci v poriadku, takže je to vlastne prvá , ktorú prežijem ako človek .“ navrhla som . Prikývol a spolu sme vykročili smerom do centra mesta .
„Ako si to myslela s tými zverencami ?“ spýtal sa po chvíli.
„Každý anjel má niekoľko svojich zverencov, o ktorých bezpečnosť sa stará .“ vysvetlila som .
„Koľko je to “niekoľko“ ?“
„Okolo sto tisíc,plus mínus.“
„KOĽKO? To ako stíhaš ?“ vyjavene na mňa pozrel .
Zasmiala som sa . „Preletím zemeguľu za 8 sekúnd .“
„Teda. Klobúk dolu .Aké je to letieť ?“
„Vživote som nezažila nič krajšie okrem toho pocitu, keď zachrániš ľudský život .“
„Najkrajší pocit aký som kedy ja zažil, je láska k človeku . Myslíš , že je to krajšie ?“
„Ja milujem všetkých mojich zverencov. Neviem to takto posúdiť. Všetky tieto pocity sú nádherné .“
„Nemyslím takú lásku ako k rodine a priateľom.. Mám na mysli lásku k opačnému pohlaviu .“
„To neviem posúdiť ,ešte nikdy som sa nezaľúbila do chlapca .“ zapýrila som sa.
„Prepáč,nedošlo mi to . Ja..viem,že vy anjeli máte omnoho dôležitejšie starosti a na také banality nemáte čas .“
„Banality ?“
„Áno,nemáte čas rozmýšlať nad tým,či som sa jej páčil alebo naopak . Celý svoj život venujete záchrane iných životov . Niekedy rozmýšľam nad takými blbosťami . Vôbec si neuvedomujem dôležitosť iných vecí . A že mi to došlo až teraz .“ zamyslel sa.
„Naše poslanie je veľmi dôležité,pomáhame vyvažovať dobro a zlo na Zemi . Ale napríklad teraz nad jednou z tých banalít rozmýšľam aj ja .“ priznala som sa .
„Nad akou ?“
„Či .. sa ti páčim .“ zapýrila som sa . Neverím,že som to naozaj povedala !
Zastal a pozrel sa mi priamo do očí .
„Som tebou taký očarený ,že slovo páčiť sa je naozaj slabé . Najradšej by som ...“ zarazil sa .
„Najradšej by si čo ?“ podnietila som ho .
„Mám strašnú chuť ... pobozkať ťa .“ povedal jemne previnilo .
„Tak prečo to neurobíš ?“ zachvela som sa.
Zahľadel sa mi do očí a opatrne ma chytil za ruku. Jeho tvár sa pomaličky blížila k mojej až som cítila jeho dych na mojom líci . Jemne mi perami prešiel po mäkkej pokožke na líci až kým nezablúdil k perám . Zavrela som oči a všetkými zmyslami som si vychutnala sladkosť jeho pier . Jeho ruka ma chytila za pás a pritlačila tesnejšie k sebe . Objala som ho okolo krku a plne sa oddala tomu najkrajšiemu a najsladšiemu bozku,aký kedy kto dostal . Netuším ako dlho sme sa bozkávali ,no keď sa jeho pery pomaličky odlepili od mojich , ešte som nechcela aby prestal .
„Ani neviem ako sa voláš .“ zašepkal mi do vlasov .
„Evelyn“ povedala som omámene.
„Najsladšia majiteľka krásneho mena.“ Usmial sa.
„A ty ?“zdvihla som zrak .
„Jason“ pobozkal ma na líce a jemne prechádzal perami po mojej tvári . Akoby sa ma nevdel nabažiť ... Priložila som moje pery na jeho a tuho sa k nemu primkla . Opätoval mi bozk .
„To bolo za čo ?“ spýtal sa s úsmevom ,keď som ho prestala bozkávať .
„Dostala som proste chuť .“
„To sa mi páči .“ chytil ma za ruku a spolu sme pokračovali v prechádzaní.
„Už asi nemáme veľa času.“ zahľadela som sa pred seba.
„Prečo ?“
„Pretože mám pocit,že zachvíľu ma budú zverenci potrebovať.“vysvetlila som.
„Lenže aj ja som tvoj zverenec! Aj ja ťa potrebujem...“
Evelyn , je čas . Obdobie dobra sa skončilo . Povedal Garchel .Tušila som to. Začula som jemné hlasy v mojej hlave.
„Musím už naozaj ísť .“zastala som.
„Nie,ešte nie prosím .“zosmutnel.
„Uvidíme sa.Sľubujem.“ pritisla som sa k nemu a túžobne ho pobozkala. Tuho ma objal .Vychutnávala som si jeho blízkosť ,pretože som vedela,že ho tak skoro neuvidím .
Vzdialila som sa od neho a zavrela oči . Opäť sa zo mňa stal anjel . Usmiala som sa na Jasona a vyletela do výšin . Ťažilo ma vedomie, že tak skoro s ním pravdepodobne nebudem , ale vedela som ,že na neho budem dávať po celý ten čas pozor.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
ďakujem:):)
(Deni, 27. 5. 2010 16:44)